Ivan,trochu som sa obával, že si to niekto vysvetlí inak. Samozrejme ani ja nepovažujem zákazníka za skrotenú zver. Mám klientov, s ktorými aj po 15 rokoch vychádzam veľmi dobre, dokonca si aj tykáme. Preto som v článku napísal: „…nič v zlom, aj ja som občas zákazník“. Článkom som chcel metaforicky poukázať na to, že nestačí, aby predajca bol obchodne zdatný, ale musí si vedieť obchodný prípad aj patrične manažovať (odtiaľ „krotenie“). Lebo povedzme si rovno – ak obchodník nechá veciam voľný priebeh a spolieha sa na to, že zákazník urobí sám potrebné kroky, nemusí sa dočkať. Čo môže byť aj na škodu zákazníka, lebo veci sa nikam nepohnú a zákazníkov problém sa nevyrieši. Príklad – už niekoľko rokov som nebol na preventívnej prehliadke u zubára. Nie zo strachu, ale proste to nie je moja priorita. Zuby mám v poriadku, takže ma do toho ani nič netlačí. Ale keby mi zavolali z recepcie od môjho zubára, že už som tam dlho nebol a navrhli by mi termín, asi by som neodmietol. Oni by mali kšeft, a ja skontrolovaný chrup 🙂 Toto som tým myslel. Som rád, že ste ma na to upozornili, Ivan, aspoň som to mohol uviesť na pravú mieru…

Tá definícia pochádza z etymologického slovníka (etymonline.com) ako pôvod tohto slova (cca 16.stor.). V dnešnom slovníku taliančiny má významy ako: ovládať, vládnuť, spravovať, narábať… Je to sloveso. Z pohľadu týchto významov do kontextu článku plus-mínus sedí. V každom prípade, prazáklad tohoto slova je v lat. „manus“, čo je „ruka“. Takže aj rukoväť od toho nemá veľmi ďaleko 🙂