Ak sa pýtate, či môže hovoriť, tak je to OK, nijako to neodporuje 1.časti. Slovo, ktoré tam výslovne neodporúčam, je „neruším“. To je podľa mňa úplne nevhodné. Akákoľvek iná forma otázky je v pohode, ak si chcete pýtať dovolenie. Ja osobne tiež ešte niekedy používam otázku: „Neviem kde som vás zastihol, môžete teraz chvíľu hovoriť?“, ak volám v čase obeda, alebo ráno. A to aj keď volám klientovi, ktorý ma pozná. Inak sa nepýtam. Robte to tak, ako to cítite a čo vám funguje, Filip. A vďaka za komentár 🙂

1. preukazujem tym slusnost, ze sa ho spytam, ci ma ‚pusti ku sebe‘, pred tym, ako do bytu vojdem.
2. ak povie ze ano, tak mi tym dava zvolenie sa s nim rozpravat, nestopne ma v polke vety
3. ak je na stretnuti, alebo nema cas, tak vacsinou odpovie, kedy mozem zavolat. tym padom bude telefonat ocakavat a ked mu zavolam, uz bude skorej v nalade rozpravat

Tak držím palce 🙂 A odporúčam – otestujte rôzne formulácie v skriptoch, vždy však zmeňte iba jednu vec, aby ste vedeli, čo presne prinieslo zmenu (k lepšiemu alebo horšiemu). Pekný deň!