Áno, prezentáciou faktov nič nepokazíte. Otázka ale zostáva stále nezodpovedaná – je to pre zákazníka poloplné alebo poloprázdne? Moje odporúčanie je – opýtať sa na to zákazníka („Bude vám toľko vody stačiť?“). To je častá chyba predajcov – povedia informáciu a nezistia si, ako tú informáciu hodnotí zákazník. Ale vďaka za tip, Peter, ideme ďalej :))

Super prístup, Michal! Páči sa mi váš spôsob – použiť pri zisťovaní príklady iných zákazníkov. Palec hore. Bohužiaľ, vaša odpoveď prišla trochu neskoro, takže tentokrát je to bez výhry 🙁 Ale nabudúce, verím že to vyjde :))

Pozdravujem Vladimír! Začali ste dobre – obe možnosti sú (resp.môžu byť) správne. A výborne ste dodali „záleží iba na tom, ako tú otázku položíme zákazníkovi.“ Ale potom ste sa trochu odklonil iným smerom – k sugestívnym otázkam, ktoré zákazníkovi podsúvajú, čo si má myslieť. Dnes sú už zákazníci na to dosť citliví. A môže to vyvolať konfrontáciu. Ja sa preto prikláňam skôr k neutrálnemu spôsobu – zákazníka sa jednoducho opýtať: „Bude vám stačiť toľko vody?“ alebo „Je tam pre vás dostatok vody?“ A podľa toho čo odpovie budem vedieť, ako to vníma on. Tak či onak, vďaka za váš komentár, je super že ste sa zapojili!

ALE, ak berieme pohár s vodou ako obraz, obrazné pomenovanie a meriame ním spokojnosť klienta v podnikaní, tak sa pýtame. Kde klient je a kde chce byť o pol roka. A čo chce mať v pohári? Vodu alebo niečo lepšie?

Áno, súhlasím, treba diskutovať s klientom, nie mu nakazovať, poučovať, určovať si ciele.